Bloghttp://kopic.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskFiktívny (kopic)Niekedy je ťažké napísať to, čo vidíme. Napísať, čo cítime alebo prežijeme. No ešte ťažšie sa mi chodí ulicami, ešte ťažšie sa mi pozerá na ľudí, ktorých nazývame bezdomovcami. Prechádzam popri nich akoby som bol bez duše, bez jedného pocitu v sebe. Smiešne, ale v tých chvíľach zdržiavam dych, ani nie pre ich vôňu, či smrad, ale aby som zadržal slzy svojho hlasu, očí. Deň čo deň prechádzam podchodmi, akoby v inom svete, kde nie sú pravidlá, ani žiadne pocity. Svet bezcitnosti a prázdnoty.Sat, 02 Oct 2010 00:29:06 +0200http://kopic.blog.sme.sk/c/243105/Fiktivny.html?ref=rssNie je mi to jedno,chcem aj ja byt. Keď sa pravda stráca pred očami (kopic)Som rasista? Som netolerantný? Prečo by som mal byť? Som to ja, kto je rasista a netolerantný? Chcel by som vyjadriť som vnútorný pocit k tejto téme.Sun, 25 Oct 2009 17:24:58 +0100http://kopic.blog.sme.sk/c/208278/Nie-je-mi-to-jednochcem-aj-ja-byt-Ked-sa-pravda-straca-pred-ocami.html?ref=rssCudzinec v dnešnej dobe (kopic)Naša spoločnosť, naša kultúra, ako koľvek sa nane pozeráme, sú tvorené skupinou ľudí a každá jedna je tvorená jednotlivcami. Človek, ktorý vlastnou existenciou prispieva tým malým aj veľkým celkom. Dnešná doba však zabúda na toho jedného jediného, jedinečného človeka, ktorého pohcuje väčšina, ktorý sa stáva súčasťou všeobecnosti a akéhosi modelu vytvoreným našou súčasnou dobou a spoločnosťou, nami, skupinou jednotlivcov. Stáva sa cudzincom vlastnej doby a domova, stáva sa cudzincom v dnešnej dobe.Wed, 09 Sep 2009 07:32:02 +0200http://kopic.blog.sme.sk/c/204448/Cudzinec-v-dnesnej-dobe.html?ref=rssVečer Koppika (kopic)Pozostatky ľudskej viery. Človek neuniesol neviditeľné bremeno krásneho sveta. Ako sa to všetko začalo? Šírenie krízy vyvolalo v ľuďoch pocit strachu, chaos v srdciach, stačil len náznak, správa a všetko šlo akoby naplánované. Cintoríny sa plnili ako korytá riek po veľkom daždi. Kto to začal? Nevinní ľudia, ktorí počúvali rozkazy nadutých. Tých, ktorí sa celú dobu skrývali a hrali na hrdinov. Ale tí hrdinovia sme zostali my, hrdinovia dňa, našej planéty, ktorí sa postavili za malého človeka, za dieťa, ktoré sa práve rodí. Zostala priepasť duší, mŕtvych duší.Mon, 31 Aug 2009 21:49:27 +0200http://kopic.blog.sme.sk/c/203610/Vecer-Koppika.html?ref=rssZmizla cesta - Culture rulez, časť 3. (kopic)Píšem, pretože už nedokážem mlčať. Nedokážem sa pozerať očami nevinného vinníka, ktorý sedí pred farebným obrazom. Obraz, ktorý sa pomaly stáva všeobecným, obraz chudoby a smrti, ktorý je už každodenný. Nedokážem sa už na to pozerať ako na niečo, čo je samozrejmé, pretože to nie je.Thu, 27 Aug 2009 10:03:48 +0200http://kopic.blog.sme.sk/c/203223/Zmizla-cesta-Culture-rulez-cast-3.html?ref=rssZmizla cesta - Culture rulez, časť 2. (kopic)Oko. Vidno mi len oko. Zbiehajú sa v ňom slzy. Vidno mi len oko, v ktorom sa zbiehajú trpké slzy. Nesmiem ním ani trepnúť, aby som videl obraz, aby som sa nadíval tohto sveta. Veľa vecí by som zmenil, urobil inak. Ale napriek tomu cítim, že to celé ako celok malo zmysel.Thu, 27 Aug 2009 09:42:25 +0200http://kopic.blog.sme.sk/c/203222/Zmizla-cesta-Culture-rulez-cast-2.html?ref=rssZmizla cesta - Culture rulez (kopic)Zobudil som sa v noci na to, že sa smejem. Spomenul som si ako sme s priateľmi riešili krízovú situáciu a  boli sme na ceste ju vyriešiť. Nebol som na zápise a súrne som musel ísť na sekretariát fakulty. Priateľ, ktorý riadil nemal veľké skúsenosti s riadením, nevytočil jednu ostrú zákrutu a auto trhlo do protismeru. On nám na to povedal, že zmizla cesta... Začali sme sa na tom veľmi smiať. V tú nočnú chvíľu som si na to spomenul. Bola to fajn jazda. Nakoniec ma zapísali a bolo všetko dobre.Thu, 27 Aug 2009 08:01:09 +0200http://kopic.blog.sme.sk/c/203215/Zmizla-cesta-Culture-rulez.html?ref=rss